Za Františkom Odložilíkom

\| Vytlačiť \|

Predvčerom, takto v strede letnej sezóny, keď Vysoké Tatry brázdia stovky turistov, odišiel človek, Tatranec telom, duchom, ale predovšetkým srdcom, Ing. František Odložilík.

Narodil sa priamo v Starom Smokovci, do gymnázia chodil v Kežmarku a v Tatrách pôsobil vlastne celý život. Bol jedným z prvých slovenských lyžiarov, ktorý však chápal turizmus a cestovanie oveľa komplexnejšie, ako len záľubu pre seba a svojich priateľov.

Vo veku 95 rokov sa vytratil ponad tatranské končiare, ktoré toľkokrát brázdil na lyžiach i pešo.

Galantný a prívetivý pán František bol stelesnením hoteliera. Jeden zo zakladajúcich členov Zväzu hotelov a reštaurácií SR, dokonca absolvoval ročník vychýrenej hotelovej školy v Zürichu. Viac sa kvôli povojnovej situácii nedalo. A niekoľko semestrov Právnickej fakulty Karlovej univerzity, nemal však dobrý „kádrový“ profil a aj toto musel štúdium predčasne skončiť. Napokon vyštudoval odbor cestovný ruch na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Odbornosť si veľmi vážil celý život. Po štúdiách od roku 1948 začal svoju hoteliersku kariéru v chatách a hoteloch v Tatrách. Ako vedúci Poľovníckeho zámočku v Tatranskej Podjavorine, v zotavovni Morava v Tatranskej Lomnici, mnohí ho poznali z Grandhotela v Starom Smokovci. V roku 1964 otváral Hotel Bellevue, kde bol riaditeľom a neskôr pôsobil vo viacerých funkciách v podnikovom riaditeľstve Interhotely Tatry...Naozajstnú slávu Slovensku priniesol z kanadského Montrealu, kde pôsobil počas výstavy EXPO´67 a potom ešte viacero sezón. Po návrate sa stal riaditeľom Grandhotela v Starom Smokovci. Na chvíľu sa vrátil aj do Zürichu ako zástupca Čedoku, od roku 1991 do 1993 pôsobil v Hoteli Satel v Poprade...

Pán František nikdy neprestal byť činorodý. Svojím životom niesol ďalej štafetu vynikajúcich tatranských chatárov, hotelierov, profesionálov, mnohých ešte z čias prvej republiky. Tvrdil, že v živote mal vždy šťastie na vynikajúcich ľudí. Tí, čo s ním počas jeho bohatého pracovného života spolupracovali, hovoria to isté – bol vynikajúci profesionál, úctivý a slušný človek. A celé Tatry ho poznali ako vášnivého lyžiara, horolezca, turistu. Počas svojej hotelovej kariéry stretol desiatky svetoznámych ľudí, najmä v reštaurácii Koliba v Montreale, ktorej bol riaditeľom. Čím významnejší človek, tým skromnejší, hovorieval. V Tatrách sa uňho vystriedali známi herci, skladatelia, speváci z celého vtedajšieho Československa.

Odkaz Františka Odložilíka je pre cestovný ruch stále aktuálny:

„Myslím, že je potrebný taký lokálpatriotizmus v meste, osade, či stredisku. To je veľmi dôležité, aby počnúc primátorom, starostom, všetci cestovný ruch uprednostňovali. To je taká súhra, pretože cestovný ruch sa nedá obmedziť iba na jeden hotel, na jednu reštauráciu...Ale musí byť záujmom všetkých. Veď hosť neostáva pod jednou strechou, ale je v pohybe, a to prináša prospech každému.“

Česť jeho pamiatke!

Odložilík1

\| Vytlačiť \|