(17.7.2015) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky svojim regionálnym úradom zaslal koncom mája usmernenie, že číselné označenie alergénov v jedálnom lístku číslom pri konkrétnom pokrme nie je podľa neho dostačujúce. Ľahko sa tak môže stať, že zoznam alergénov bude dlhší ako samotný názov jedla.

Všetky alergény podľa ÚVZ SR „MUSIA byť uvedené v zátvorke priamo za názvom pokrmu s uvedením presného názvu látky alebo výrobku. Doteraz zaužívaný spôsob číselného vyznačenia pri konkrétnom pokrme s odkazom na zoznam alergénov na začiatku, prípadne na konci jedálneho lístka nie je dostatočným spôsobom informovania spotrebiteľa.“

Povinné uvádzanie informácií o alergénoch obsiahnutých v jedlách v jedálnych lístkoch bolo na Slovensku zavedené v roku 2012 a v praxi sa ustálilo označovanie alergénov číselne za jedlom, pričom má spotrebiteľ k dispozícii vrámci jedálneho lístka vysvetlivky a zoznam alergénov podľa ich číselného označenia. Reštaurácie túto novinku neprijali s nadšením a povinnosť vystríhať zákazníkov, že v zelerovom šaláte môže byť zeler pokladali za mierne prehnanú.

Zväz hotelov a reštaurácií SR sa nestotožňuje s týmto novým usmernením, a preto sa obrátil na ÚVZ SR s výzvou, v ktorej upresňuje, že postup Úradu nekorešponduje s platným právnym poriadkom v SR. V liste adresovanom ÚVZ deklaruje, že je pripravený na odbornú diskusiu k tejto problematike s cieľom ustálenia povinnosti vyplývajúcich pre zariadenia spoločného stravovania pri označovaní alergénov, a to aj na základe praxe aplikovanej v iných štátoch EÚ tak, aby nevznikali pre prevádzkovateľov ďalšie povinnosti, nad rámec nariadenia EP a Rady č. 1169/2011.

Usmernenie Úradu verejného zdravotníctva regionálnym úradom zas a znova potvrdzuje spôsob, ktorým naše úrady a ministerstvá často prekračujú požiadavky definované inštitúciami EÚ, a pridávajú do už aj tak neúmerného množstva regulácií a povinností ďalšie, nad rámec toho, čo nám prikazuje Brusel.

Ako to funguje u našich susedov?

Stravovacie zariadenia v Rakúsku, a predovšetkým ich zamestnanci, majú povinnosť poskytnúť hosťom informácie o prítomnosti alergénov v jedlách, ktoré ponúkajú. K dispozícií musia mať tieto prevádzky minimálne jeden ponukový lístok, v ktorom sú uvedené alergény obsiahnuté v jednotlivých jedlách. Navyše, pri jedle, ktoré vo svojom názve obsahuje názov prítomného alergénu (napríklad Zelerový šalát, ktorý obsahuje zeler) nemusí byť tento alergén osobitne označený pri samotnom jedle.

Bežnou praxou u našich českých susedov je informácia na jedálnom alebo inom ponukovom lístku, ktorá informuje zákazníka o tom, že informácie o prítomných alergénoch v jednotlivých jedlách získa hosť od obsluhujúceho personálu. Dobrým zvykom je aj minimálne jeden jedálny lístok alebo ponukový lístok s informáciami o prítomnosti alergénov v jedlách, ktorý je na prevádzke k dispozícií na vyžiadanie.

Bežná prax v iných krajinách teda ukazuje, že existujú oveľa jednoduchšie spôsoby ako sa dajú vysvetliť a realizovať nariadenia EU v bežnom živote, a to bez potreby vytvárania zbytočnej byrokracie, ktorá je už aj tak nad kapacity a možnosti mikro a malých podnikov, ktoré sú najviac zastúpené v sektore stravovacích služieb. Nezmyselnými povinnosťami nad rámec toho, čo prikazujú nariadenia EÚ, sa vytvára priestor na nezmyselné sankcionovanie podnikateľov.

Paradoxom, na ktorý Zväz hotelov a reštaurácií SR upozorňuje pri povinnosti uvádzať alergény k jednotlivým jedlám, je skutočnosť, že prítomnosť daných alergénov v jedle v princípe nekontroluje žiaden kontrolný orgán. A teda, čisto hypoteticky, ak stravovacie zariadenie uvedie pri každom jedle všetky alergény, neporušuje žiaden predpis, avšak hosť nebude o nič múdrejší ani istejší pri výbere jedla.

Ostáva sa teda zamyslieť, či je naozaj nevyhnutné ešte viac sťažovať uvádzanie alergénov v jedlách pre stravovacie zariadenia, alebo spraviť nápravu a upraviť tieto povinnosti tak, aby boli v praxi na úžitok predovšetkým hosťom a pre prevádzkovateľov neboli len ďalšou záťažou.

Zamyslieť by sa mali predovšetkým zodpovedné inštitúcie, v tomto prípade Úrad verejného zdravotníctva.

Zdroj: ZHR SR

Kontakt pre médiá: Mgr. Marek Harbuľák, generálny sekretár ZHR SR, tel/fax: 02 58 233 386, mobil: 0911 262 177, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.zhrsr.sk